Cieľom dnešného článku je poukázať na často prehliadané a pritom veľmi efektívne a jednoduché rady, ako zvýšiť váš korčuliarsky výkon na ľade.
Mnoho ľudí kladie prílišný dôraz na kúpu zbytočne drahých korčúľ, no už menšiu váhu prikladá samotnému brúseniu. Pričom práve odborne nabrúsené korčule vám vedia na výkone pridať nemalé percento. Napriek tomu vieme z vlastných dlhoročných skúseností potvrdiť, že brúsenie je častokrát vykonávané bez predchádzajúcej konzultácie s korčuliarom. V snahe ušetriť opotrebovanie brúsneho kotúča, hokejové obchody neponúknu hráčom voľbu vybrúseného žliabku. Nehovoriac o tom, že sa pri brúsení nehľadí na ďalšie dôležité faktory, ako je váha hráča, teplota ľadu a iné.
Poďme si teda predstaviť jednotlivé činitele, ktoré nesmierne vplývajú na vašu rýchlosť, zrýchlenie a obratnosť. Budete si tak istý, že využívate potenciál svojích korčúľ na maximum. Stačí už len zamakať na technike korčulovania.
1. Žliabok na mieru
Pri brúsení korčúľ dochádza ku kontaktu noža korčule s brúsnym kotúčom, ktorý má určitý polomer vyhĺbenia jeho vonkajšej časti. Povrch vonkajšku kotúča je diamantom zakrivený do tvaru pripomínajúceho malý kruh, prípadne menej zakrivený, až prakticky plochý. Následne pri kontakte takto upraveného povrchu kotúča s nožom korčule, meníme zákonite aj hĺbku vybrúseného žliabku. Je dôležité vedieť, že hĺbka žliabku nesmierne ovplyvňuje vaše korčuľovanie.
Ak je vaším cieľom dosiahnuť čo najvyššiu možnú rýchlosť (kĺzavosť), vyberte si žliabok, ktorý je menej zakrivený, teda plytší. Hrany noža sa budú do ľadu menej zarezávať a korčule bude takpovediac sedieť na ľade. Problém môže nastať pri dynamických otočkách a prudkom zatáčaní, kedy jednoducho nedostatočná hĺbka žliabku noža nebude stačiť a vy povedzme zákrutu neustojíte. Tento žliabok sa odporúča hlavne pre skúsenejších korčuliarov a vyššie vekové kategórie hráčov.
Ak potrebujete často-krát prudko meniť smer, robiť otočky a jednoducho byť agilný, zamerajte sa na hlbší žliabok, ktorý sa viac zarezáva do ľadu. Poskytne vám lepšiu oporu, kedže nože korčule budú zaborené hlbšie. Na druhú stranu sa viac "namakáte" pri bežnom korčulovaní v priamom smere, kedže musíte prekonávať odpor hlbšie zaboreného noža.
Hlboký žliabok sa perfektne hodí najmä pre mladších a ľahších korčuliarov. Ak ste brankár, skúste takiež hlbší žliabok a v bránke budete mršnejší a podstatne rýchlejší.
Štandardne sa stretávame s tým, že vám v obchode korčule nabrúsia "na trojku" bez opýtania. Toto číslo vyjadruje práve polomer žliabku. Čím nižšie číslo, tým je žliabok hlbší a naopak.
Ak korčulujete raz za čas na verejnom štadióne, nemá príliž význam riešiť, aký žliabok zvoliť. Štandardný žliabok vám isto postačí. Ak ste však hokejista, má zmysel sa zamyslieť, ktorý žliabok je pre vás vhodný. Do úvahy vezmite najmä pozíciu, ktorú na ľade zastávate (útočník vs obranca) a pohyby, ktoré často vykonávate (rýchle rozbehy, dlhé šprinty, atď).
2. Profilovanie nožov
Profil označuje tvar noža korčule od špičky až po pätu pri pohľade zdola. Je to vlastne tá časť noža, ktorá prichádza do styku s ľadom, keď korčulujete.
Ak si kúpite korčule, už majú od výroby určitý profil. Bežne sa stretávame s profilmi v dĺžke od 8 do 11 stôp v polomere. Ľudskou rečou povedané, predstavte si veľký kruh s polomerom 8 stôp (1 stopa = cca 30cm), teda približne 240 cm. Ak sa zameriame na okraj tohto kruhu, vidíme určité zakrivenie. Ak by sme mali kruh s polomerom 11 stop (330cm), okraj takéhoto kruhu nie je až tak "vydutý" a výrazný - teda je viac plochý, keďže kruh je väčší. Viď obrázok nižšie pre lepšiu predstavivosť.
Pri profilovaní sa okraj nášho pomyselného kruhu zväčša aplikuje asi na 20% strednej, najviac používanej časti noža korčule. Samozrejme je možné takýto profil vybrúsiť aj bližsie smerom k špičke alebo k päte korčule.
Čo sa výkonu týka, použitie profilu o polomere 8 stôp bude mať za následok lepšiu manévrovateľnosť. Korčuliar s takýmto profilom bude oveľa lepšie zvládať prudké zatáčanie, ako aj rýchle rozbiehanie a zastavovanie na ľade.
Naopak, profil o polomere 11 stôp bude mať za následok väčšiu kontaktnú plochu noža s ľadom. Znamená to, že korčuliar bude mať pocit vyššej stability, lepšej akcelerácie a celkovej rýchlosti pri menšom úsilí. Daňou za tieto zlepšenia však bude zhoršená manévrovateľnosťi.
Aby sme mohli znásobiť výhody jednotlivých profilov, do popredia sa poslednú dobu dostávajú takzvané kombinované profily. Ako už názov napovedá, kombinujú skvelé vlastnosti jednotlivých profilov na rôznych miestach noža. Vieme navzájom skombinovať 2 až 4 separátne profily v jednom výslednom profile. Takýto profil spája výhody použitých profilov a korčuliar si tak vie presne podľa jeho požiadaviek zvoliť tú najvhodnejšiu alternatívu.
Ak rozmýšlate nad profilovaním, pomôže vám obrázok nižšie, na ktorom vidíme jednotlivé “zóny” noža korčule.
Stačí si už len nakonfigurovať nôž tak, aby ste maximalizovali jednotlivé zóny presne podľa vašich nárokov. Útočníci budú mať iste iné preferencie ako obrancovia a pod.
V NHL je profilovanie štandardom, u nás sa s ním stretávame len málokedy. Je to však škoda, pretože rozdiel vo výkoneje významne citeľný.
Netreba však zabúdať, že brúsením a pravidelným obrusovaním nožov sa profil stráca. Doporučuje sa preto profilovať aspoň 2-krát do roka. Pri cene od 20 do 30 euro za profilovanie tento úkon vašu penaženku nezruinuje, a vy možno v sebe objavíte korčuliarskeho majstra.
3. Teplota ľadu a hmotnosť hráča
Na dosiahnutie maximálneho výkonu potrebujete nielen odborne nabrúsené korčule, či správne zvolený profil, ale aj znalosť ľadu ako takého. Argument tzv. rýchleho alebo pomalého ľadu zapadá do rovnice výkonu hlavne vtedy, ak často striedate ľadové plochy.
Kým v niektorých halách sú teploty dostatočne nízke a teda ľad nemäkne tak ľahko, verím, že ste sa stretli aj s halami, kde bol ľad mäkší a korčulovanie bolo náročnejšie. Je to preto, že pri tvrdšom ľade sa nôž korčule nezabára tak hlboko a teda spotrebujete menej energie na prejdenie rovnakej vzdialenosti.
Na "boj" proti takýmto podmienkam existuje jednoduché pravidlo. Ak je ľad pritvrdý, odporúčame zvoliť hlbší (ostrejší) žliabok, aby sa nôž zarezával viac. Ak sa stretnete s povrchom, ktorý je mäkkší, prípadne až vyslovene topí na povrchu, dajte si nabrúsiť menej výrazný (menší) žliabok. Nôž sa bude ľahšie kĺzať po ľade vďaka väčšej ploche.
Platí taktiež pravidlo, čím je hráč ľahší, tým hlbší žliabok by mal zvoliť. Jednoducho nemá potrebnú váhu na zarezanie noža a teda nohy vám budú utekať. V opačnom garde, keď je hráč zavalitejší, odporúčame skúsiť menej výrazný žliabok, aby sa nôž príliš neponáral, čo by malo za následok zníženie rýchlosti.
4. Kontrola rovnosti hrán
Je nesmierne dôležité, aby obe hrany noža boli rovnako vysoké. Pri zatáčaní a zastavovaní do jednej strany sa bude zdať, že hrany sa zahryzávajú dostatočne a všetko je v poriadku. Rozdiel však pocítite takmer okamžite, keď budete brusliť do opačnej strany. Ak je jedna hrana nižšia ako druhá, budete mat pocit, ako keby hrany "preklzovali" a hrozí riziko pádu, či v horšom prípade až zranenie.
Typicky sa s týmto problémom stretávame po nedôslednom brúsení korčúľ, kedy brúsny kotúč nie je úplne vycentrovaný vzhľadom na nôž. Zistiť, či sú hrany rovnako vysoké vieme už od pohľadu. Ak sa pozriete na nôž pozdĺžne, zväčša pri špičke môžte badať, kde ktorá hrana končí (skúste sa pozrieť do svetla, aby sa vám hrana vo svetle odrážala).
Na zistenie nerovnosti hrán môžte tiež použiť plochý predmet, napríklad mincu. Položte ju na vrch noža a následne uvidíte, či je mierne nahnutá do strany alebo je všetko v poriadku. Prípadne si dajte hrany odborne zmerať v obchode, kde na to používajú uhlový merač s vyššou presnosťou (viď obrázok nižšie).
Ako môžete vidieť, v tomto prípade je pravá hrana vyššia ako ľavá.
5. Nedostačujúco nabrúsené korčule
Problém môže vzniknúť pri viacerých situáciach, najmä, ak v hokejovom obchode prebieha brúsenie tak, že sa najprv žliabok korčule vybrúsi naspäť do tzv. flat stavu (žiadny žliabok) a potom nedostatočne vybrúsi nový, zvolený žliabok. Takto nabrúsené korčule nebudú mať dostatočný grip a akýkoľvek pohyb na ľade bude predstavovať problém. Jednoducho žliabok nebude mať potrebnú hĺbku na zarezanie sa naprieč ľadom.
Prakticky tak korčulujete na tupých korčuliach,kedy bude veľmi ťažké meniť smer, či prudko brzdiť a rozbiehať sa.
Záchranným riešením je prebehnúť hranu noža ručnou brúskou alebo vidličkou. Problém však úplne odstránite jedine návštevou obchodu, keď sa žliabok prebrúsi nanovo.
6. Príliš namáhavé a rýchle brúsenie
Aby bol žliabok korčule rovnomerný po celej dĺžke, je potrebné použiť rovnaký tlak pri stálej rýchlosti pri dotyku noža s kotúčom.
Pri klasických, ručných brúskach hrozí, že brúsič túto "úlohu" nezvládne na 100%. Tento ľudský faktor však vieme eliminovať v prípade, že korčule brúsime na automatickej brúske. Priekopníkom v automatizácií je Švédska firma Prosharp. Tu je zaručené, že tlak vyvíjaný na nôž korčule bude rovnaký a rýchlosť konštantná.
V prípade, že je brúsenie "odfláknuté" a brúsič prechádza kotúčom po noži príliš rýchlo (najmä pri posledných cykloch brúsenia), hrozí, že nám na noži vzniknú ostriny a neopracované miesta.
Ak brúsny kotúč tlačí na nôž korčule priveľkou silou, nôž bude mať tendenciu "vibrovať" a čo je horšie, sfarbiť sa, až spáliť. Po takomto opracovaní zvyknú mať hrany taktiež rôznu dĺžku a budú sa musieť dodatočne zarovnať.
Často pýtane otázky :
- Treba nabrúsiť aj úplne nové korčule?
Rozhodne áno. Ak si zakúpite nové korčule na ľad môžte rátať s tým, že nabrúsené nebudú. Má to viacero dôvodov. Prvým a tým hlavným je fakt, že výrobcovia v snahe znížiť výrobné náklady na minimum, brúsenie jednoducho nevykonávajú. Ďalším dôvodom je možné riziko poranenia pri styku s ostrou hranou pri skúšaní korčúľ, či manipuláciou s nimi.
Nájde sa aj hŕstka "nedočkavých" korčuliarov, ktorí novo zakúpené korčule vezmú na ľad bez brúsenia. Takýto postup rozhodne nedoporučujeme, keďže nože nemajú žiadny žľiabok, naopak zo skúseností vieme, že nože od výroby sú zaoblené. To znamená, že je takmer nemožné korčulovať na korčuliach od výroby.
- Ako často treba korčule brúsiť ?
Neexistuje univerzálna odpoveď, záleží od rôznych faktorov, ako úrovne a štýlu korčulovania, tvrdosti ľadu kvalita vašich nožov. Zhruba sa odhaduje na 8 hodín korčulovania, ale ak pri robiehaní alebo zatáčaní máte pocit, že hrana korčule skĺzava a pocitujete problémy so stabilitou, treba korčule prebrúsiť.
Na druhú stranu, netreba ani čakať, kým sa už žliabok celkom nestratí. Ak preferujete menší žliabok pri brúsení, znamená to, že budete musieť korčule brúsiť častejšie ako v prípade, keby ste mali vybrúsený žliabok väčšej hĺbky. Interval brúsenia je subjektívna záležitosť, preto dajte na pocity pri korčuľovaní.
Rozdiely sú tiež v materiále samotného noža. Ak máte vysoko-kvalitné hokejové nože, napríklad s titánovou či karbónovou úpravou, vydržia vám nabrúsené oveľa dlhšie ako základné modely nožov.
- Ako sa starať o korčule medzi jednotlivými brúseniami ?
Dobrou voľbou v tomto smere je takzvaný brúsny kameň. Jeho úlohou je vyhladiť drobné otrepy, ktoré sa môžu tvorit na okraji noža korčule. Tie sú príčinou toho, že ľad sa nalepí na nôž a vy budete pri pohybe pomalší.
Pomôcť dokáže aj dobre známa "vidlička" na obrázku nižšie, pomocou ktorej viete hrany opätovne čiastočne naostriť. Jej použitie však nie je plnohodnotnou náhradou brúsenia a odporúčame ju používať iba v nevyhnutých prípadoch, keď napríklad strhnete hranu a nemáte k dispozícii brúsenie. Je to preto, že nevyhlbuje spodnú časť noža ako kotúč pri brúsení. Namiesto toho len zoškrabuje materiál na vonkajších hranách, vytvárajúc tak dočasnú hranu.
- Ako odstrániť hrdzu z noža korčule ?
Hrdza je ako herpes - ak ho raz máte, už sa ho nezbavíte. Najdôležitejšia je preto prevencia. Hrdza na spodnej časti noža sa dá brúsením odstrániť. Horšie je, keď sa hrdza rozmohne aj po stranách noža. Vtedy hrozí narušenie konštrukcie noža a jeho pôvodných vlastností.
Ak zrovna nemáte čas dať si korčule nabrúsiť, existujú tiež tzv. ručné brúsky na korčule s ktorými to zvládnete aj doma či pred tréningom.